Mrvé ženy klamú telom - ponúkajú viac, než sľubujú

1. května 2020 v 14:27 | Kristína Halaganová |  Recenze


V deň, ako mi dorazila nová kniha Martina Štefka, som si pozrela Zodiaca od Davida Finchera. Mám ten film rada už len pre jeho atmosféru a realistickosť, akou zobrazuje policajné pátranie. Žiadne okázalé odhalenie vraha tesne pred jeho poslednou akciou, nijaký nervy drásajúci posledný súboj a uľahčenie, keď ohavný páchateľ skončí za mrežami. Žiadne vyznamenanie pre ústredný tím a prísľub, že odteraz bude svet lepším miestom. Vtedy som ani netušila, ako som sa touto filmovou voľbou priblížila k Mŕtvym ženám.

Ja a kriminálky sme ako susedia, čo celé roky žijú v bytoch na rovnakom poschodí: občas sa pozdravia, sľúbia si, že nabudúce už ale vážne prídu na návštevu a poobdivovať nový gauč, ale nasledujúci mesiac sa už zase tvária, že sa vlastne ani nepoznajú.
Existuje pár naozaj skvelých kusov, ktoré mi utkveli v hlave ešte z mladosti, ale ako som už raz písala, dlho nevydržím pri žánri, čo má presne dané pravidlá. Takým pre mňa kriminálky sú - v drvivej väčšine ide o hľadanie viac či menej perverzného vraha, sem-tam nejaké tie falošné stopy a v závere krátka naháňačka alebo šokujúce odhalenie, že vrahom bol vlastne celú dobu chlap, ktorého si bytovka najala na kosenie trávnika. Pravdu povediac, nemať tak skvelé skúsenosti so Štefkovými predošlými počinmni, Mrtvé ženy by mi v poličke ležali ešte dlho nedotknuté.

Po prvom prečítaní anotácie pôsobia Mŕtve ženy podobným dojmom ako väčšina iných kriminálok. Máme tu newyorského detektíva Hanka Giorgia, ktorý so svojím svojráznym tímom rieši štyri prípady. Na začiatku každého je - aké prekvapujúce - mŕtva žena. Väčšina ľudí, mňa nevynímajúc, začne predpokladať, že pôjde o hon na sériového vraha a ja vás v tejto domnienke rada nechám, hoci...však si prečítajte a pochopíte.

Kniha je rozdelená do štyroch samostatných častí, ktorej základným hýbateľom je mŕtvola - Smrt na Kapverdách, Skokanka, Amaterské filmy a Torzo. Rovnako ich spája aj hlavná postava Hanka Giorgia - muža s postavou zápasníka a mozgom Sherlocka Holmesa. Jeho spolupracovníci na jednej strane predstavujú prvoplánové prototypy postáv v každej detektívke, skrývajú však oveľa viac.

Tu sa dostávam k prvej veľkej devíze knihy. Hank, Stanley, Larisa a Mario sú štyria detektívi, ktorí musia spolupracovať a na prvý pohľad pôsobia ako profesionáli s občas možno trochu neortodoxným slovníkom a maniermi, ale to sa tak nejako od drsných policajtov čaká.
Prekvapenia prichádzajú za zatvorenými dverami. Martin nás necháva nahliadnuť do skrytých zákutí ich domovov a myslí. Sledujete ich obsesie, hriechy minulosti a rodinné zázemie. Pôsobivé je, že hoci na jednej strane viete, že by ste mali niektorých z nich odsudzovať, ba až neznášať, nemôžete si pomôcť a istým spôsobom im všetkým držíte palce. Rovnako ako keď máte za priateľov totálnych idiotov, ale predsa sa na nich neviete vykašľať. Musím uznať, že napriek všetkému mi aj záverečný twist dosť pohol emočným spektrom.

Kniha sa nebráni násiliu, ba naopak, vyhľadáva ho. Martin sa miestami až labužnícky utápa v detailoch, ktoré by človek radšej fakt nechcel vedieť. V časti Amaterská videa zabieha do detailov, ktoré nenechajú pokojným žiadneho príčetného človeka. Som si istá, že keby sa raz niekto rozhodol knihu sfilmovať - a že by to bol vďačný materiál - práve tieto scény by museli byť radikálne okresané.

Najviac ma ale prekvapila koncepcia knihy. Celý čas som bola presvedčená, že dostanem naservírovaný lineárny, aj keď trochu zamotane vystavaný príbeh o nejakom šialenom vrahovi, kde na konci všetky kusy skladačky do seba zapadnú a budem svedkom klasického zavŕšenia väčšiny detektívok.

Podobne ako Fincherov Zodiac, aj Mŕtve ženy si zvolili trochu netradičný spôsob rozprávania príbehu. Máme štyri prípady, ktoré na seba absolútne nenadväzujú. Podobne ako v reálnom živote, niektoré z nich sú vyriešené, niektoré zostávajú otvorené, iné nekončia práve šťastne, ďalšie zas budú mať dohru ešte mimo stránok. Práca detektívov je proste nekonečný súboj so zločinmi.

Martin sa vie hrať s čitateľmi, to mi dokázal už predtým a dokazuje to zas. Podhadzuje omrvinky, ktoré nadšene zbierate s presvedčením, že tušíte, kam na konci zapadnú, až kým nezistíte, že veci sa majú úplne inak.
Občas vás doslova mučí - podá vám len kusé informácie a ďalšie jednoducho zlomyseľne zamlčí, aby ešte viac vybičoval vašu zvedavosť. Prevraciate stránku za stránkou v domnení, že niekde predsa len musia nedopovedané kusy tajomstiev ležať. Prežívate každý moment tak intenzívne, že možno - podobne ako ja - uprostred čítania nahlas skričíte: "Tak to je ten vrah!"

Trochu ma mrzí, že viac priestoru nedostali aj ďalší členovia Hankovho tímu, ktorí iste tiež skrývajú zaujímavé osudy. Ale beriem to tak, že Martin zrejme bude chcieť v Giorgiových prípadoch naďalej pokračovať. Minimálne prekvapivý koniec k tomu zvádza. Ja by som za ďalšiu časť určite hlasovala.

Názov: Mrtvé ženy
Autor: Martin Štefko

Kristína Halaganová


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama