Timur Vermes: Už je tady zas

7. října 2018 v 11:00 |  KOMEDIE

"Na začiatku som si myslel, že len jazdíme dokola, kým som nepochopil, že Herr Starbuck vlastní tucty kaviarní."

Kristína:

Hovorí sa, že nič nie je také vážne, aby sa z toho nedala robiť sranda. Ja zastávam pravidlo, že čím vážnejšia je téma, tým viac si z nej srandu treba robiť. Pretože humor je najspoľahlivejší prostriedok, ako sa s náročnými situáciami vysporiadať a jediný spôsob, ako v dôsledku depresií neskončiť obesený na prvej lipe . V literatúre a vo filme toto platí tisícnásobne: doba sa posúva a všetko už bolo napísané, preto treba hľadať spôsoby, ako rovnaké témy spracovať inak.

Neznášam hutné, lepkavé knihy plné košatých myšlienok, pri ktorých mám chuť siahnuť po živočíšnom uhlí, aby som odstránila ťažobu v žalúdku. V posledných rokoch sú žiarivým príkladom diela o druhej svetovej vojne a holokauste, ktoré zažívajú obdobie najväčšej slávy a ja nerozumiem, prečo - pre Kristovo ľavé oko, to vás ešte stále baví čítať tie ufňukané epopeje plné citového vydierania? Nechápte ma zle, nezľahčujem jedno z najhnusnejších období našej histórie, ale začínam nadobúdať dojem, že úspech týchto diel je založený len na nechutnom kalkulovaní s ľudskými citmi a traumami a že čitatelia milujú vyžívať sa v cudzom utrpení. Mám pre vás tip na knihu, ktorá sa čiastočne dotýka druhej svetovej vojny, a predsa vaše žalúdočné šťavy nedostanú zabrať.

O dielku Timura Vermesa, Nemca s maďarským pôvodom, ste už zrejme niečo počuli. Nie je to tak dávno, čo vyšiel rovnomenný film, ba dokonca divadelná adaptácia. Ani jedno som nevidela, teda porovnávaniu sa vyhnem. Knižku som čítala veľmi krátko po jej vydaní na odporúčanie kamaráta, ktorý mi ju popísal slovami: Hitler sa zobudí v súčasnom Berlíne a začne robiť kariéru v show businesse. Lepšiu anotáciu som si priať nemohla.

Príbeh je písaný ich-formou, teda celé dianie sledujete z pohľadu Adolfa, ktorý sa zobudí v roku 2011 v Berlíne a trochu zmätene sa potuluje jeho ulicami. Rýchlo mu dôjde, že tu čosi nehrá, svet sa akosi zmenil. Ľudia ho, samozrejme, nepovažujú za skutočného Hitlera, ale za veľmi presvedčivého imitátora a bleskovo získa pozornosť nielen obyčajných Berlínčanov, ale aj televíznych producentov.

V prvom rade, v deji nehľadajte logiku - nikto vám nevysvetlí, ako je možné, že Hitler po viac ako šesťdesiatich rokoch vyzerá stále rovnako a ako je možné, že celé obdobie prespal. Pre Vermesa sa jedná len o potrebný impulz, aby rozohral svoju vtipnú aj hrozivú kritiku nielen druhej svetovej vojny, ale aj súčasnej spoločnosti.

Zatiaľ čo Hitler berie svoju úlohu smrteľne vážne a je rozhodnutý znova vyslať Nemcov do boja proti Európe, samotní Nemci ho spočiatku majú len za pozoruhodnú senzáciu. Ku koncu knihy však prichádza desivý zvrat, kedy sa ukazuje, ako veľmi je jedonduché aj v súčasnosti manipulovať davmi a že hoci sme sa snažili z minulosti poučiť, nikde nie je napísané, že sa nezopakuje, ak k tomu bude príležitosť.

Neviem, nakoľko je Vermesova kniha vhodná pre útlocitné povahy. Mne osobne neprišla nejako extrémne poburujúca a hoci niektoré momentky a hlášky sa môžu zdať cez čiaru, presne tak má dobrá satira vyzerať. Vývoj udalostí, či už vtipných alebo vážnych, nie je silený, ale celkom pochopiteľný a prirodzený. A hoci som v závere mala stiahnuté hrdlo, stále bola pre mňa kniha len príjemným blues rockom, a nie black metalom.

P.S. Ak hľadáte iné druhy umenia na podobnú tému, odporúčam divadelnú hru Doma u Hitlerů (ak sa ešte niekde hrá). Síce nejde až o tak zásadnú kritiku spoločnosti, ale určite sa zasmejete.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama