Myles J. Connor Jr.: The Art of the Heist: Confessions of Master Thief

8. září 2018 v 9:57 |  BIOGRAFIE A MEMOÁRY




Keď sa o vás bijú dve prestížne univerzity, ste žiadaný rockový muzikant, ponúknu vám prácu vo veľkom múzeu, ale vy sa radšej rozhodnete ukradnúť Rembrandta za bieleho dňa.



Kristína:

Túto recenziu venujem všetkým ľuďom nielen z môjho okolia, ktorí majú tendenciu pohŕdavo hundrať, že filmy ako Aféra Thomasa Crowna, Italian Job a Ocean's Eleven sú nereálne, nikdy by sa v skutočnom živote udiať nemohli a že postavy v nich sú tak štylizované, až nie sú uveriteľné (ahoj, Jakub!). Nuž, dovoľte, aby som vám predstavila Mylesa Connora a jeho autobiografiu.

Nie je to tak dávno, čo sa na nás pri recenzovaní memoárov Veroniky Lacinovej, Cesta z temnoty mojí duše, vrhli supi a takmer nás upálili na hranici. Aj keď nie je veľmi kóšer porovnávať spomienky ženy, čo strávila časť života v psychiatrickej liečebni s chlapom, ktorý sa desaťročia živil väčšími či menšími krádežami, stále hovorím o žánri autobiografie a práve tu krásne vidno, prečo dielo Veroniky Lacinovej po literárnej stránke absolútne nefunguje a kniha Mylesa Connora áno. Príbeh tohto chlapa totiž nemal gule len v reále, ale má ich aj na papieri. A to je pre čitateľov podstatné.

Myles Connor je dnes už zachovalý postarší pán, ktorého minulosť by vydala na obsiahlejšiu psychologickú analýzu. A hoci často a veľmi rada deklarujem, že neznášam motivačné diela a vyslovene opovrhujem ľuďmi, ktorí na tomto žánri zarábajú - pretože je to podľa mňa podobné ako zarábať na instantnej vode (stačí zaliať vodou) - život Mylesa Connora ma proti mojej vôli mnohokrát inšpiroval. Nielenže sa jedná o mimoriadne inteligentného, sčítaného a rozhľadeného muža, ale v živote si toho preskákal skutočne veľa a všetko zvládol so sebe vlastným nadhľadom a gurážou. Aj keď zase, priznajme si, keď sa vyberiete na dráhu zločinu, váš život nebude práve voňať prvosienkami, pravda.

Myles Connor sa, paradoxne, narodil ako syn policajta. Jeho otec a starý otec boli milovníci umenia a starých zbraní, predovšetkým orientálnych, vďaka čomu sa sám Myles onedlho začal v tomto odvetví veľmi dobre orientovať. Zaujímal sa o východné náboženstvá, ctil si bušidó, samurajský kódex, ale tiež sa vyznal v islame, kresťanstve, či judaizme. Okrem toho bol talentovaným muzikantom a v krátkej dobe dal dokopy rockovú kapelu, ktorá svojho času v Bostone žala úspechy (a žala ich aj v dobe, kedy sa už na plný úväzok venoval vykrádaniu bánk a múzeí). Keď si hodíte jeho meno do Googlu, vybehne aj pár dokumentov o bostonskej hudobnej scéne.


Connor vám na asi tristo stranách vyrozpráva svoj príbeh muzikanta, zlodeja, podvodníka, väzňa, dozviete sa vtipné aj praktické zážitky z lúpeží, odhalíte vtedajšiu skorumpovanosť policajných zborov a zostane vám dostatok času na to, aby ste tohto chlapa dokázali obdivovať - len tak pre predstavu, po jednom drastickom policajnom útoku bol nútený absolvovať trojhodinovú náročnú operáciu pri plnom vedomí.

Netuším, nakoľko mal Connor za sebou niekoho, kto jeho zážitky dával do čitateľsky príťažlivej podoby a nakoľko je to jeho vlastný spisovateľský talent, každopádne sa kniha číta viac než ľahko, občas vám jednotlivé scény budú bežať pred očami ako zaujímavý film. Dynamike deja pomáha hlavne jazyk - Connor svoj životný príbeh rozpráva s nemalou dávkou irónie a nadhľadu, bez zbytočne dlhých hlbokomyseľných pasáží, čo kvitujem za každého počasia a ročného obdobia. Napríklad jedna z mojich obľúbených pasáží sa odohráva hneď v úvode, kedy Connor rozpráva, ako sa mu podarilo ujsť z väzenia len s pomocou makety zbrane, ktorú si vyrezal z mydla a natrel krémom na topánky, aby vyzerala ako pravá. Pri úniku z pozemku väznice je nútený skočiť do rieky. Oblečenie a topánky ho však začnú ťahať ku dnu. Keď sa dívate Smrti do očí, mali by ste po správnosti oľutovať všetky hriechy, ktorých ste sa dopustili. Connor však tvrdí, že jediná vec, ktorá mu v danom momente prebleskla hlavou bola, ako mu je ľúto, že sa so svojím triumfálnym útekom z basy nebude môcť pochváliť kamarátom doma.

Miestami som sa pristihla pri myšlienke, že niečo takéto predsa nie je možné a určite ide o vymyslený príbeh. Samozrejme, jedná sa o subjektívne líčenie udalostí, tam sa prifarbovaniu nemôžete ubrániť, to je už ale údel všetkých autobiografií. Napokon, ani naše vlastné spomienky nebývajú striktne objektívne. Niektoré časti by som si rada prečítala z viacerých uhlov pohľadu, a tak zrejme začnem s pátraním po ďalších informáciách o Connorovom živote.
Celkom ma prekvapuje, že život tohto prefíkaného zlodeja, ktorý do vienka dostal viac šťastia, než by bolo zdravé, ešte nikto nepoužil ako podklad pre film. Materiálu je viac než dosť.


P.S.: Odkaz na Dababázu kníh nepridávam, keďže kniha nebola preložená ani do češtiny, ani do slovenčiny. Pri troche trpezlivosti ju však nájdete ako e-book na rozličných portáloch.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama