Jozef Žarnay: Prekliata planéta

16. září 2018 v 12:00 |  SCI-FI


"A jušt chčem dvojžobáka!"

Kristína:

Na Slovensku možno nemáme elektrinu a jazdíme na koňoch (ako mi občas pripomínajú českí priatelia), ale literatúra sa celkom kvalitne vyvíja. Samozrejme, píšeme ju ručne a za svetla sviečok, ale predsa. Dokonca sme už natoľko pokročili, že v poslednej dobe u nás vychádzajú aj komerčné žánre ďalekého Západu, ako napríklad sci-fi či fantasy (veľmi pekným príkladom je Malá antológia sci-fi poviedok, ktorá vznikla vďaka nadšeniu a obetavosti ľudí zo Spektra Fantázie). Vedeckú fantastiku možno dokonca označiť za starý žáner, keďže prvé knihy sa písali už niekoľko desaťročí dozadu. Mňa k nemu priviedol Jozef Žarnay. Jeho Prekliatu planétu aj na staré kolená považujem za jedno z najlepších sci-fi diel, ktoré v našej krajine vznikli a len jemu vďačíme za skutočnosť, že okrem pasenia dobytka a rúbania dreva slovenské deti rozmýšľali aj o medziplanetárnom cestovaní a tajomstvách vesmíru.

Prekliata planéta je v skutočnosti voľné pokračovanie knihy Tajomstvo Dračej steny, pokojne ju však môžete, rovnako ako ja, čítať bez znalosti predošlého dielu. Príbeh sa točí okolo skupinky školákov, ktorí sa rozhodli stráviť predĺžený víkend na výlete v lese. Ako správne slovenské deti, nabalili si ingredience na guláš (ja v ich veku som sotva uvarila praženicu, ale asi som už zhýčkaná modernými vychytávkami ako mikrovlnka a polievky v sáčku) a spoločne sa vybrali stanovať. Hneď v prvý večer však zhodou okolností narazia na modré kocky, z ktorých sa vykľuje teleportačné zariadenie a šestica sa ocitá na neznámej planéte, kde neustále prší, domorodci nemajú nosy a vtáky vás môžu pofŕkať kyselinou.

Už z tohto krátkeho popisu môžete pochopiť, že sa naozaj nejedná o prvoplánovú knihu pre deti. Hlavní hrdinovia sú častokrát prenasledovaní, väznení, či mučení, občas im dokonca seriózne hrozí smrť. Na svojej ceste stretávajú bizarné, aj nebezpečné postavy, zvieratá, rastliny a stavby, všetko vnímajú so sebe vlastným humorom a stále sa pokúšajú, podobne ako Dorotka v krajine OZ, len vrátiť domov. Kým sa tak však stane, odhalia tajomstvo Prekliatej planéty, nájdu si priateľov aj protivníkov.

Je niekoľko dôvodov, prečo sa k Prekliatej planéte každý rok vraciam a prečo ju jedného dňa budem čítať aj svojím deťom: za pomerne zábavným a napínavým príbehom sa totiž skrývajú celkom vážne otázky. Žarnay sa dotýka takých tém ako ekologické katastrofy, kult osobnosti, či vymývanie mozgov, predkladá ich však s dostatočným zjednodušením, aby ich deti pochopili, zároveň však nerobí idiotov ani zo starších čitateľov.

Druhým dôvodom sú hlavné postavy. Nečakajte žiadne psychologické sondy do duší mladých ľudí, o aktéroch sa vlastne nedozviete nič poriadne - neviete, kto sú ich rodičia, či majú súrodencov, ani aký majú názor na aktuálne politické dianie (kniha je zo sedemdesiatych rokov). Všetko, čo o nich potrebujete vedieť, sa dozvedáte v priebehu ich dobrodružstiev a postupne si každú z postáv viete nejako zadefinovať: vedátor Vilo, Fero s ostrým jazykom a hlúpymi vtipmi, šušľavý Štefan, čo sa rád chvastá, Julka ako jediné dievča, kazisvet Tóno, či rozprávač Stano ako jediný rozumne uvažujúci člen skupiny. Áno, jedná sa o celkom zjednodušené, ba dokonca až okaté štylizácie, ale stále hovoríme o detskej literatúre. A či sa vám to už bude páčiť alebo nie, celú šesticu (plus dvoch psov) si určite zamilujete. Na niektorých hláškach sa dokážem smiať aj dnes.

Prekliata planéta je niečo, čo možno označiť za nadčasovú literatúru. Mohla by sa odohrávať v každom roku (až do doby, kým nezačnú autá lietať na iné planéty) a hrdinovia by pokojne mohli byť vaši priatelia. Práve spojenie ľahkého a príjemného štýlu, originálnych dejových liniek a momentov k zamysleniu robia knižku zaujímavou.

Apel na vás: ak viete, kde môžem zohnať pôvodné vydanie, prosím pošlite mi tip, knihu mám, žiaľ, iba v čítačke.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama