Connie Willis: ...o psu nemluvě

17. září 2018 v 11:23 |  SCI-FI


O záchrane jednej svadby a jednej mačky...o psovi ani nehovorím.


Kristína:

Moja babka tvrdí, že som konzervatívna, pretože nečítam ženské časopisy, weby a knihy. Neviem, čo s tým má konzervatívnosť, ale babky majú vždy pravdu, tak sa nehádam. Aby som so svojou konzervatívnou povahou bojovala, z času na čas si zoženiem nejaké menej krvavé či bizarné dielo, ktoré sa dá viac prirovnať k ženskej literatúre. Pretože, áno babi, stále som žena, nielen po fyzickej stránke, ale aj po tej mentálnej - teda napriek všetkému som celkom citlivé stvorenie, ktoré si rado prečíta niečo romantickejšie. A nebudem sa sťažovať, ak sa popri tej romantickej linke bude odvíjať ešte päť neromantických - ideálne by mali zahŕňať cestovanie časom, zvieratká a kus skvelého situačného aj slovného humoru. A presne takto som narazila na úžasnú oddychovku ...o psu nemluvě.

Keď odo mňa chce niekto tip na knihu, ktorú si má vziať v lete k moru či na chatu, vždy odporučim Willisovej román. Zriedka totiž narazím na tak vyvážený mix jemnej romantiky, suchého anglického humoru a sci-fi (kde si, Doktor Who, keď ťa potrebujem?). Knižka už svojím názvom veľmi nápadne odkazuje na Jeromeho dielo Tři muži ve člunu, ktoré sa v malej súvislosti v diele aj mihne (viac neprezradím).

Román sa odohráva v bližšie neurčenej budúcnosti, kde sa skupina unavených historikov snaží vyhovieť plánom ich jemne šibnutej zamestnávateľky lady Schrapnellovej. Tá sa totiž rozhodne znovu postaviť katedrálu v Coventry, ktorá za druhej svetovej vojny vďaka bombovému útoku skončila ako ruiny (odporúčam ich návštevu). Nová katedrála musí vyzerať presne ako pôvodná, čo má za následok časté cestovanie do minulosti a kopírovanie predošlej stavby. Ak sa pýtate, načo to všetko, tak vedzte, že jej prapraprababička (počtom predpôn "pra" si nie som istá) si o katedrále napísala do denníčka ako o mieste, ktoré jej zásadne zmenilo život a kde stretla svoju osudovú lásku. Náš hlavný hrdina je po návrate z cesty do minulosti na pokraji nervového zrútenia (jedná sa o tzv. zhadzovú chorobu, ktorá sa prejavuje pri príliš častom cestovaní časom) a aby ho šéfka zase bezohľadne neposlala do práce, jeho kolega ho ukryje vo viktoriánskom Anglicku, kde si má odpočinúť a nabrať síl. Lenže to by sa nemal dostať do cesty prapraprababičky lady Schrapnellovej, čo spustí reťazec udalostí, ktoré môžu mať na prítomnosť zásadný dopad. Ned musí zachrániť mačku, jedno manželstvo a ideálne bude, ak sa medzitým stihne nezblázniť a nezamilovať.

Štýl písania mi občas pripomína Roalda Dahla - bez vulgarizmov, zľahka ironický a zábavný, takže si vašu pozornosť udrží až do konca. Navyše tu máme časové paradoxy, príjemné iskrenie medzi všetkými aktérmi a napínavý súboj s tým, čo má ešte len nastať. Knižka oplýva neskutočným šarmom, pripomínala mi ľahký ovocný dezert, ktorý si vychutnáte počas horúcich dní... alebo pollitrák vychladeného piva po náročnom dni... alebo horúce kakao, keď za oknami zúri jesenná búrka. Bez ďalších metafor, román pôsobí ako sladké a zábavné pohladenie na duši. Vďaka takejto literatúre možno jedného dňa prestanem byť konzervatívna a prečítam si aj skutočnú ženskú lieratúru. Zatiaľ sa uspokojím s niečím, čo sa k nej aspoň približuje.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama