Vladimir Sorokin: Den opričníka

17. srpna 2018 v 9:02 |  SCI-FI


O ruskej budúcnosti, minulosti aj prítomnosti počas jedného jediného dňa.

Kristína:

Dnes som si na vás pripravila naozaj ťažký kaliber, bojte sa. Máte čoho.

Mám rada ruskú literatúru. Nielen preto, lebo som ju počas vysokej bola nútená čítať viac, než mi bolo milé, ale hlavne preto, lebo mnoho ruských autorov boli a sú poriadni magori. Ak si myslíte, že ruská kultúra končí pri Dostojevskom (ktorý tiež nebol práve normálny, priznajme si), rada vám budem rozširovať obzory. A začnem rovno s jedným z najväčších masakrov.

Vladimír Sorokin je postmoderný autor, ktorý sa ešte napríklad s Viktorom Pelevinom radí k špičke súčasnej ruskej prózy. Ruská postmoderna, to je ako keby si pri jednom stole vypili Palahniuk, spomínaný Dostojevskij a Dalajláma, zbili pár tínedžerov, potom ogrcali barový pult, pretiahli náhodne okoloidúce profesorky filozofie a histórie a tesne pred spaním svoje zážitky spísali na toaletný papier pokropený vlastnými slzami.

Deň opričníka je guláš všetkých spomínaných vnemov. Knihu som analyzovala v rámci svojej bakalárskej práce a hoci má nejakých úbohých dvesto strán, jej čítanie mi zabralo takmer tri týždne, počas ktorých som si zarobila na kvalitnú insomniu. Tým, ktorí nevidia do udalostí Ruska šestnásteho storočia, bude pripadať ešte bizarnejšia než nám, čo vieme, čo bola opričnina a zemština, kto boli opričníci a akí šialenci a psychopati v tej dobe v Matičke Rusi žili. Pretože hoci sa jedná o dystopiu, je priznaným odkazom na toto mimoriadne zaujímavé historické obdobie.

Kniha sa, ako už názov napovedá, odohráva len počas jedného dňa, v Rusku v roku 2027. Do krajiny vstúpila staronová monarchia na čele s cárom. Rusko podlieha tvrdej totalite a izolacionizmu, štát je podľa vzoru šestnásteho storočia rozdelený na opričninu a zemštinu a všade sa pohybuje cárova polícia, opričníci v čiernych mercedesoch, ktorí nosia na kapote priviazanú psiu hlavu a metlu (symboly aj pôvodných opričníkov, akurát tí ich nosili priviazané na čiernych koňoch). A my ako čitatelia sledujeme deň práve jedného z týchto opričníkov - deň, ktorý je plný drog, politiky, vrážd a sexuálnych orgií.

Deň opričníka je niečo ako dieťa Mechanického pomaranča a Orwelovho 1984: z 1984 máme neľútostnú víziu budúcnosti, z Mechanického pomaranča zase jazyk. Pretože Sorokin si zmyslel, že bude strašne skvelé, keď bude celá kniha písaná v zložitom mixe modernej a starej ruštiny (originálnu verziu som po prvej sťažka strávenej kapitole odložila a radšej si zohnala český preklad - mimochodom, klobúk dole tomu, kto na ňom pracoval). Ale podobne ako u Mechanického pomaranča, aj tu sa dá postupom času zvyknúť a pokiaľ máte silný žalúdok a len tak vás niečo neodradí, nadobudnete naozaj nevšednú čitateľskú skúsenosť. Hlavne sa tešte na záverečnú scénu, ktorá je nechutná a vtipná zároveň, a to až natoľko, že som si neodpustila a na drzovku som ju odcitovala v bakalárke, nech sa pobavia aj môj školiteľ s oponentom.

Popravde, sama neviem, či sa mi kniha páčila, zaručene ma však bavila práve svojou bizarnosťou a mne dobre známymi narážkami na staršie Rusko - Sorokin v konečnom dôsledku len ukazuje, že krajina sa ani za päťsto rokov nikam neposunula a stále stepuje na mieste ako decko, ktorému treba cikať.

Myslím, že väčšine z vás, ktorí si Deň opričníka prečítate, sa určite páčiť nebude. Ide o čítanie buď pre pseudointelektuálov, ktorí dokážu aj v hovne vidieť diamant, alebo pre natoľko otvorené mysle, že si vedia pospájať drobné narážky, ísť za všetku tú nechutnosť, drogy a krvavosti a rozpoznať, o čo v skutočnosti Sorokinovi išlo.

Rusi sú zvláštny národ a stále sa lížu z kadejakých starších aj nových rán. A literatúra bola pre nich vždy dobrým ventilom. Nič sa nemení ani v 21. storočí, kde autori stále kritizujú Rusko a jeho spoločnosť, vysmievajú sa tradičným ruským hodnotám a snažia sa šokovať, hádam aby prebudili obyvateľov a nakopali ich do ksichtu, nech vidia, do akých sračiek sa ich kedysi obávaná veľmoc rúti. A preto majú cvokov ako je Sorokin a Pelevin. O Pelevinovi nabudúce.



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 MOE MOE | E-mail | Web | 19. srpna 2018 v 20:16 | Reagovat

Tvoje definice ruské postmoderny je geniální :D

2 Kristína Kristína | 20. srpna 2018 v 2:08 | Reagovat

Ďakujem :) písať recenzie o pol štvrtej ráno sa očividne dobre podpisuje pod moju kreativitu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama