Stephen King: TO

13. srpna 2018 v 16:28 |  HOROR


"Na skateboardu se nedá jezdit opatrně!"

Kristína:

Recenzovať Kinga je pre mňa asi rovnaký pocit ako špárať sa v čokoládovom koláči a polhodinu rozmýšľať, prečo mi vlastne chutí. Vzťah s týmto chlapom je môj najdlhší vzťah v živote a zrejme ním už aj zostane. Za tých sedemnásť rokov si ma pán v okuliaroch celkom obtočil okolo prsta, občas sa síce nepohodneme, občas sa pohádame, občas ma naserie a dáme si niekoľkomesačnú pauzu, ale napokon sa k nemu vždy vrátim. Pravá láska prekoná všetky prekážky.

Dlho som uvažovala, ktorý z jeho románov zrecenzovať. Už som sa venovala Temnej veži, ale chcela som pridať názor aj na niečo komerčnejšie, medzi ľuďmi známejšie, čo v Amerike dostáva už takmer kultový status. Potom mi napadlo, že ideálne bude pustiť sa do niečoho, čo je momentálne aj veľmi aktuálne. A keďže v roku 2019 nám hrozí druhé filmové pokračovanie TO, neexistuje lepšia príležitosť pozrieť sa knihe na tesáky. Predovšetkým preto, lebo mám dojem, že mnoho divákov príbeh absolútne nepochopilo a očakávali slaboduchý horor plný potokov krvi a lacných ľakačiek.

TO je v skutočnosti viac ako tisícstranová vražedná zbraň s rozkošnou obálkou s vyškereným klaunom. Mala som doma aj staré vydanie, ktoré skrášľovala odtrhnutá ruka a kanál, ale to sa mi po prvom prečítaní rozpadlo, a tak som si na Vianoce vydupala jubilejnú verziu v tvrdom boxe. Nikdy neviete, či vás v noci niekto neprepadne a vy sa nebudete musieť brániť. Vtedy zaručene poslúži.

Príbeh sa, rovnako ako v prípade iných Kingových kníh, odohráva vo fiktívnom mestečku Derry, kde začnú záhadne miznúť deti a umierať dospelí. Sedmička hlavných hrdinov, ktorí si v slovenskom preklade hovoria Smoliari (Losers), sa teda okrem klasických problémov dospievajúcich - šikana, rodina, prvá láska - musia potýkať aj s vražedným klaunom Pennywiseom a jeho arzenálom hrôz. Po dlhých bojoch a desivých udalostiach vypátrajú jeho hniezdo a pri záverečnej bitke Pennywisea škaredo zrania. Klaunovi (v skutočnosti nie je klaun, ani náhodou) sa podarí ujsť a oni si sľúbia, že ak sa To do Derry vráti, vrátia sa aj oni a definitívne sa ho zbavia. O 27 rokov sa v mestečku spustí nová séria záhadných zmiznutí a pôvodná skupina je opäť povolaná do boja.

Hovorila som to už mnohým ľuďom a poviem to zas: TO nie je horor. Aj keď sa zaň často označuje, dokonca s prívlastkom ako jeden z najlepších, aký bol kedy napísaný, jeho sila tkvie inde. TO je v skutočnosti veľmi prepracovanou metaforou, narážkou na dospievanie, na rozdiel medzi deťmi a dospelými a ich myslením, na silu predstavivosti a na to, o čo všetko prichádzame, keď sa vyberieme do sveta hypoték, zdravotných poistení a debilných šéfov.

King veľmi zručne prekladá udalosti z detstva Smoliarov a udalosti o 27 rokov neskôr, pričom obe časti prakticky končia naraz a pri tej istej udalosti - pri boji s Pennywiseom. Môžete si tak urobiť nielen ucelený pohľad o všetkom, čo sa v Derry dialo, ale tiež sledovať vývoj jednotlivých postáv. Siedmi hlavní aktéri sú vôbec najplastickejšie vykreslenými Kingovými hrdinami - píše o nich, ako keby ich sám poznal; nesledujete len udalosti okolo miznutia detí, ale aj ich rodinné zázemie, s čím často súvisia ich činy v dospelosti (napr. Beverly), vnútorné obavy a túžby, či ich interakcia s ďalšími postavami v mestečku. Veľký priestor však dostáva aj Pennywise, v závere je celkom podrobne vysvetlené, odkiaľ sa v Derry vzal, čo To v skutočnosti je a v podstate je tu podaná celá vnútorná logika Kingovho univerza, ktoré je opäť raz prepojené s Temnou vežou. Už asi rozumiete, prečo je kniha tak hrubá.

V tomto je film príšerne zjednodušený, hlavne jeho koniec, kde z pomerne zložitej filozofie knihy spravili dementnú strašidelnú rozprávku. Ja viem, že rozhodnúť sa sfilmovať Kinga je už pomaly také prekliatie ako vysloviť MacBeth v divadle, ale existuje veľa kvalitných adaptácií, kde sa s Kingovým šialeným grafomanstvom celkom pekne popasovali. Dobre, je to trochu nefér, pretože žiadna z tých kvalitnejších adaptácií nemala za predlohu tisícstranové monštrum. Ale však preto román rozdelili do dvoch filmov, nie? Možno by mu dokonca prospelo seriálové spracovanie. V každom prípade sa jedná o lepšie zvládnutú verziu, než je tá, čo vznikla v roku 1990.

Kým recenziu nejako pekne uzavriem a odporučím vám, aby ste si knihu prečítali, chcem ešte zvýrazniť dve úžasné scény, ktoré sa do filmu nedostali. Jedna bohužiaľ, druhá pochopiteľne, lebo by len ťažko prešla cenzúrou (a myslím, že cenzúrou ani nikdy neprejde).

Prvou z nich je Rituál Chud, ktorý má vraj zničiť TO. V scéne, ktorá sa odohrá dvakrát, raz v detstve a raz v dospelosti hlavných hrdinov, je nádherne vidno práve ten rozdiel medzi myslením detí a nás, starých a zatrpknutých tvorov. Práve vtedy pochopíte, prečo deti tak jednoducho TO zranili a prečo s tým budú mať dospelí tak trochu problém (upokojte sa, toto nie je žiadny spoiler, to sa dozviete aj z anotácií).

Druhá scéna nastáva, keď sedem detí zraní TO a snažia sa dostať von z kanálov. Ibaže zablúdia a... teraz popíšem, čo sa v knihe odohrá a skôr než sa zdesíte a hodíte po mne a Kingovi ružencom, aj vysvetlím, prečo.
Decká sa teda stratia, zdesene behajú hore-dole a snažia sa nájsť cestu von, ale ako to u detí, ktoré práve bojovali s vesmírnym zlom býva, sú príliš vydesené a zmätené a nemôžu sa odtiaľ vyhrabať. A potom Beverly, ako jediné dievča v partii, dostane skvelý nápad. Cíti, že keď si s ňou jej šesť priateľov užije, nejakým spôsobom sa im podarí objaviť cestu von. Takže sa na jedenásťročnom dievčati vystrieda šesť jedenásťročných chlapcov (z čoho ona dvakrát zažije orgazmus, bez srandy) a keď je po všetkom, odrazu sa im vyjasní a spomenú si, ktorá cesta vedie z kanálov.
Už ste skončili s prežehnávaním?
Scéna je celkom kľúčová, aj keď šokujúca. Knihu som prvýkrát čítala, keď som mala asi trinásť, teda som bola len o niečo málo staršia, než jej hlavní aktéri. Spomínanú scénu som čítala päťkrát, pretože to bola vôbec prvá kniha, kde som takto otvorene o sexe čítala (vôbec, Kingove knihy ma ako prvé poučili o sexe, vulgarizmoch, aj násilí. Moja mama ďakuje.). Každopádne, opäť sa jedná o celkom výstižnú metaforu na stratu detskej nevinnosti a nástup dospelosti.


TO je určite jednou z najlepších Kingových kníh. Ale odporúčam vyhradiť si na ňu dostatok voľného času. Lebo chvíľu trvá, kým sa do nej začítate. Mne sa to podarilo až na niekoľký pokus, pretože, ako je u Kinga zvykom, úvod je neskutočne dlhý a zdá sa vám, že nikam nesmeruje. Ale on smeruje, nebojte. A bude to len a len lepšie.


Odkaz na Databázu kníh (inak viete, že na Databáze vám nezobrazí knihu, ak má jej názov menej ako tri znaky? Musela som ju hľadať ručne v zozname Kingových diel.)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama