Kolektív autorov: Malá antológia sci-fi poviedok

18. července 2018 v 13:43 |  POVÍDKY


Klasické vedecko-fantastické dobrodružstvá s nádychom modernej slovenskej fantastiky.

Kristína:

Som maximálny fanúšik každého projektu, ktorý sa snaží na československom knižnom trhu preraziť s menej komerčnými žánrami. A aj keď sa sci-fi základňa autorov celkom pekne rozrastá, stále je ťažšie vydať dobrú vedecko-fantastickú knihu ako zlý romantický slaďák. Preto ma táto antológia už len z princípu potešila.
Za jej zrodom stojí niekoľko talentovaných nadšencov, webové stránky Fantasy-svet.sk a Sci-fi.sk a vydavateľstvo Rogerbooks, všetko pod záštitou značky Spektrum Fantázie, ktorá sa už roky snaží podporovať mladých autorov slovenskej fantastiky. Knižka obsahuje štyri poviedky, všetky od autorov, ktorí už majú na literárnom poli niečo odskákané a vnúčatám sa môžu pochváliť aj nejakými oceneniami.

Poviedku Subjekt Z som začala čítať na viedenskom nástupišti počas štvorhodinového čakania na zmeškaný vlak. Do príbehu som sa natoľko ponorila, že som prestala preklínať všetky železničné spoločnosti od Česka po Uzbekistan. Predišla som tak hrozbe žalúdočných vredov, za čo autorke veľmi ďakujem a posielam kyticu konvaliniek.
Príbehy o experimentoch na ľuďoch sú vždy vďačnou témou, hlavne ak ľudia počas nich príšerne trpia (vezmite si len Kingovu Podpaľačku, či skutočný Standfordský väzenský experiment a jeho filmové spracovania). Poviedka Subjekt Z prichádza navyše so zaujímavou premisou, s hľadaním akejsi "božskej podstaty" v každom z nás, ktorú však dokážeme využívať len vo vypätých situáciách. Potiaľto som spokojná. Problém je niekde inde.
Štvali ma predovšetkým dve veci. Prvou z nich je absolútna absencia emócií a chémie medzi ústrednými aktérmi, čo malo za následok neveľmi uveriteľné motivácie postáv. Nie, skutočne mi nestačí, ak hlavný hrdina osloví subjekt krstným menom. Potrebujem aspoň nejaké naznačenie, prečo sa rozhodol, ako sa rozhodol. Postačilo by mi, keby zaznela zmienka, že sa Lena podobá na jeho zosnulú priateľku, sestru, alebo jednoducho vyžaruje toľko nevinnosti a bezbrannosti, že v ňom zapálila spasiteľský syndróm. S tým súvisí aj záverečná poznámka doktora o najlepšej volavke. Ale prečo? Nulové pocity, nulová uveriteľnosť.
Druhý problém je možno viac môj problém, pretože priam fyzicky neznášam klišé a prečítala som toho už toľko, že je ťažké ma niečím prekvapiť. Pointu som teda uhádla už v prvej polovici poviedky. Jediným zaujímavým zábleskom bolo záverečné rozhodnutie subjektu Z, ktoré, hoci bolo logické, mi vôbec nenapadlo. Vo všeobecnosti však poviedka pobavila, aj keď k ťažkému zamysleniu ma nepriviedla. Do nočného vlaku do Brna však príjemné čítanie.


Druhá poviedka Odkaz Katedrály ma konečne vzala na výlet do vesmíru, konkrétne na mesiac Ganymedes. Už len za prostredie musím dať o hviezdičku naviac. Páčil sa mi spôsob rozprávania, postupné zaraďovanie zdanlivo zmätených útržkov informácií do celkovej skladačky ma neprestane baviť nikdy - možno trochu z cesty, ale predsa som sa nemohla ubrániť spomienkam na Solaris od Stanislawa Lema. Tiež kvitujem, že vysvetľujúce pasáže v drvivej väčšine prebiehali v dialógoch a nie formou učebnicových odsekov. Pointu som v tomto prípade nečakala, navyše je zaujímavá a podnetná, koniec sľubujúci tichú hrozbu do budúcnosti oceňujem. Len celkový záver nemusel byť tak doslovný. Zdalo sa mi, ako keby mal autor čitateľa za blbca, ktorému ešte nedošlo, čo by podobný objav spôsobil, preto mu to pre istotu zopakuje. Zbytočné.
Pri čítaní poviedky tentokrát trochu trpelo moje lingvistické ja. Moje úbohé oko spozorovalo pár jazykových chýb (dlžiť sa píše s krátkym l), navyše nerozumiem, prečo tak skvelé pasáže musia byť prekladané tak strašne ošúchanými frázami (chodiť okolo horúcej kaše, zmiznúť ako jarný sneh). Nemôžem si pomôcť, ale vždy, keď niečo podobné čítam, predstavím si šesťdesiatnika pri pive, ktorý si utiera sopeľ do rukáva a popritom smolí nejakú poviedku v najtmavšom kúte dedinskej krčmy. Autor podľa jeho úspechov taký nie je, určite má potenciál vymyslieť niečo zaujímavejšie, alebo prinajmenšom nie tak strašne predpotopné.


Poviedka Samantha je z celého kvarteta moja najobľúbenejšia. Téma umelej inteligencie, ktorá sa dostáva na hranicu, kedy až tak umelá nie je, je až nebezpečne aktuálna. Opäť som mala niekoľko asociácií, napríklad s filmom Simone, či Ona. V tomto prípade mi však neveľká originalita témy nevadí, keďže je naozaj pútavo spracovaná. Na pomerne malej ploche autor vystaval veľmi funkčný svet s opodstatnenými zvratmi a motiváciami.
Za čo venujem Marekovi Čabákovi hlbokú vďaku a posielam košík šteniatok, je nadhľad a humor. Niektoré hlášky a scény ma prinútili rozosmiať sa aj nahlas, čo sa mi teda často pri čítaní nestáva. Nedostatky, ktoré som vyčítala predošlým dvom poviedkam, sú v tomto prípade prekonané: nielenže medzi postavami funguje dostatočná miera chémie a uveriteľnosti, ale klišé frázy sú nahradené sviežimi a vtipnými ("Ja som pracoval s neurálnymi sieťami, keď ste vy ešte iba hrali Candy Crush na maminom telefóne!"). Nadšene som tiež poskakovala pri každej popkultúrnej narážke. Dodatočné plusové body získava poviedka za to, že v deji konečne nefigurujú Rusi, Nemci, ani Američania, ale Čechoslováci. Navyše sa ukáže, že za celým projektom, o ktorý v príbehu ide, stojí moja alma mater, za čo dávam ďalšie subjektívne plus a posielam ešte o jedno šteniatko naviac.


Lovec šťastia je jednoznačne najoriginálnejšia poviedka celej antológie. Aj napriek ich-forme rozprávania, ktorú od čias Päťdesiatich odtieňov sivej považujem za poznávacie znamenie braku, ma príbeh veľmi rýchlo pohltil. Veľké plus je jeho dynamika, v podstate sa neustále niečo deje a keď sa nedeje, tak len preto, aby čitateľovi bolo niečo vysvetlené prostredníctvom dialógov. Lenona Štiblaríková si tiež zaslúži nejakú tú darčekovú bonboniéru, keďže ma neskutočne bavili jej opisy, hlavne v úvodnej scéne. A keď už mňa bavia opisy, potom je niečo vo vesmíre naruby. Alebo niekto proste vie písať.
Svet, kde sa príbeh odohráva, je určite zaujímavý a má veľký potenciál, pokojne by som uvítala aj niečo dlhšie ako poviedku. Záver som v tomto prípade opäť očakávala, ale nie preto ma naštval - vytočil ma, pretože chcem vedieť, čo bude ďalej. Preto vysielam k autorke prosbu, a zároveň hrozbu: ak nebude pokračovanie, napíšem si ho sama!


Malá antológia sci-fi poviedok je určite vydarený projekt nielen spisovateľov, ale aj veľmi zdatných ilustrátorov, ktorých práca vás bude jednotlivými príbehmi sprevádzať. Na konci navyše nasleduje menší ilustrátorský bonus, ktorý som si s veľkou radosťou prešla.
Dúfam, že podobných záležitostí bude stále viac. Napísať knihu o vnútorne neistej tínedžerke, ktorá sa zamiluje do dvoch chlapov, z ktorých jeden má alergiu na svetlo a druhý zo sna hryzie, vie napísať každý. Je nutné náš knižný trh rozširovať aj inými smermi, inak nám tu onedlho vyrastie generácia ujačaných sliepok, ktoré budú dúfať, že jedného dňa sa do nich zamiluje upírsky milionár.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Marek "Páperíčko" Brenišin Marek "Páperíčko" Brenišin | 18. července 2018 v 21:21 | Reagovat

Ďakujem za peknú a podnetnú recenziu. So záverom je to vždy iffy, ak autor zahmlieva, prídu ohlasy, že pointa bola veľmi komplikovaná. Ak odhalí, má čitateľa za slabomyseľnejšieho. Trafiť hranicu je ťažké, ale budem sa snažiť.
Jazykové pripomienky kvitujem a ďakujem za ne.
PS: Ako to, že ja som nič nedostal? Ivka má kvety, Marek šteniatka, Lenona bonboniéru. A ja som od macochy? :-D :-D

2 Saga Saga | E-mail | 18. července 2018 v 21:35 | Reagovat

[1]:Ty si dostal lingvistické okienko, to je predsa tiež fajn 😁

3 Saga Saga | 18. července 2018 v 21:45 | Reagovat

Ďakujem Kristínke za recenziu. Pokiaľ mal Subjekt aspoň natoľko blahodarný vplyv, že autorka recky nezoslala kliatby a nadávky na všetko čo sa pohybuje po koľajniciach, tak ma to teší. Čo sa týka chémie, ani tam akosi neboa predpokladá, šok zo zistenia, čo sa v labákoch deje, mal stačiť. Ale takéto vysvetľovačky mi už nepomôžu, všakáno 😁

4 kniznidira kniznidira | 18. července 2018 v 22:29 | Reagovat

[1]: To ma teda mrzí, že som ťa takto vyčlenila, ani mi to nedošlo :D Tak ti aspoň v komentári dodatočne posielam dúhové balóny a rezeň :D

5 Marek Čabák Marek Čabák | E-mail | Web | 18. července 2018 v 23:01 | Reagovat

Táto recenzia ma veľmi potešila už len z toho dôvodu, že autorke moja poviedka tak veľmi sadla. Mám dojem, že bola pri čítaní na rovnakej vlne, ako ja pri písaní. Ďakujem aj za košík šteniatok, len neviem, čo s nimi budem robiť. Najviac ma ale teší dostatočná miera chémie a uveriteľnosti, s tým totiž tiež zvyknem mať problém, alebo som aspoň mával. Snáď to aj do budúcna udržím. Ďakujem za peknú recenziu, aj argumentačnú logiku.

6 Marek "Páperíčko" Brenišin Marek "Páperíčko" Brenišin | 19. července 2018 v 12:40 | Reagovat

[4]:
Okrej, rezňami si si ma udobrila, dúhové balóny využijem tiež :-D
[4]:

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama