Hallgrimus Helgason: 10 rad nájemného vraha, jak vyčistit kvartýr

3. července 2018 v 16:00 |  KRIMI A THRILLERY


Keď si Islanďania strieľajú sami zo seba.


Kristína:

Spomínate si ešte, ako som v recenzii na Dagssonove komiksy hovorila, že Islanďania sú divní? Mám pre vás ďalší príklad. Nebojte sa, tentokrát žiadne telesné tekutiny, rasistické vtipy, ani útlak žien, sľubujem. Len starý dobrý čierny humor, veľa krvi, kvapka melanchólie a štúdium ľudských charakterov. Pretože to sú témy, v ktorých sú Škandinávci doma.

Nebudem nič predstierať, Island je moja srdcová krajina. Od prvej návštevy som sa do tohto chladného, svojrázneho a prekrásneho štátu zamilovala. A keby som si niekedy mala vybrať medzi doživotnou zásobou piva, továrňou na výrobu čokolády, súkromnou trojposchodovou knižnicou a životom na Islande, moja voľba by bola jasná. A každá kniha, ktorá sa odohráva na tomto maličkom, zato pestrom ostrove, mi musí zaručene prirásť k srdcu.

10 rád nájomného vraha rozpráva tak trochu multinárodnostný príbeh. Rátajte so mnou: nájomný zabijak Toxic, ktorý pracuje pre chorvátsku mafiu v New Yorku a lieči si duševné rany z vojny v Juhoslávii, pri jednej akcii náhodou zavraždí agenta FBI. Jeho šéf ho posiela do Záhrebu, kde sa má skryť pred prípadným vyšetrovaním. Zlomyseľný osud to rozohrá inak a Toxic prezlečený za kňaza nasadne do lietadla do Reykjavíku. A kňaz alias nájomný vrah, ktorý býva v krajine s takmer nulovou kriminalitou už samo osebe zaváňa zaujímavým dobrodružstvom.

A práve v tomto momente začína najväčšia sranda: autor knihy je Islanďan, to mu ale nebráni zastrieľať si do vlastných radov. Občas doslova. Celá kniha je pretkaná slušnou dávkou sebairónie, Helgason sa naváža do islandskej mentality, kultúry, aj krajiny ako takej, s obľubou napríklad komolí islandské mená, uťahuje si zo ženskej emancipácie, či náboženstva, všetko cez ústa hlavného hrdinu.

Od polovice naberá kniha vážnejší, miestami až melancholický ráz, čo ma trochu mrzelo, predsa len mám radšej odľahčenejšiu a ironickejšiu prvú polovicu, novela si však stále zachováva dostatočný nadhľad a správnu kadenciu čiernohumorných hlášok, až do záveru vás určite nenechá vydýchnuť.

V posledných rokoch mám dojem, že mnohí ľudia len teraz objavili, že Európa nekončí Poľskom a Nemeckom, ale že nad nimi sa nachádzajú ďalšie krajiny, ktoré sú nádherné a - čuduj sa svete! - majú vlastné filmy, ba dokonca knihy. Všetci vzdychajú nad Nesbom, Larssonom a Keplerom, ako úžasne píšu, aké sú ich knihy originálne a zaujímavé. Nuž, keby ste si už dávnejšie vytiahli hlavy zo zadkov a otvorili oči, možno by ste prišli na to, že Severania sú zaujímaví ľudia, častokrát majú oveľa lepšie filmy a literatúru ako Američania a dokážu aj náročné životné témy spracovať s nadhľadom, bez patetickosti a klišé, čo sa za Veľkou mlákou ešte stále nenaučili.

Dobre vám radím, skúste pre zmenu islandskú literatúru, ktorá ešte nie je natoľko opozeraná. A navštívte Island - ale prosím, so všetkou úctou k tamojšej prírode a kultúre, je smutnou skutočnosťou, že krajinu v posledných rokoch začína zaplavovať až príliš veľa turistov, miestni z toho tiež nie sú nadšení, sú na svoju prírodu veľmi hákliví. A keď tam už budete, ochutnajte zhnitého žraloka, stojí za to. Ale ešte pred tým všetkým, prečítajte si Desať rád nájomného vraha, nebudete sklamaní.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama